Poviedka na žurnalistiku - Kazisvet na ceste do Grécka

6. března 2013 v 0:44 | Sáčik |  "príbehy"
!!!UPOZORNENIE!!!
DANÁ POVIEDKA NEMÁ POINTU, NENAMÁHAJTE SI MOZGY A FAKT JU TAM NEHĽADAJTE.
Vďaka za pochopenie.

"Prestaň, lebo ťa zabijem!" prskla som na brata už po niekoľkýkrát, kedy znázorňoval rožkom pád lietadla a marmeláda mu pri tom padala na rukáv druhej ruky. V piatok totižto odlietam tým pekelným strojom na dovolenku, presnejšie až do Grécka. Nejdem však s mojou trápnou rodinou, ale s tými najlepšími ľuďmi na svete - kamarátkou a jej rodičmi. Raz som ich požiadala, aby si ma adoptovali. Nepovedali úplné nie, len sa tvárili rozpačito. Určite im volali od nás, že keď mi prikývnu, už sa ma nezbavia. A to nechcel nikto.
"Nevieš zniesť ten pocit, že sa zrútiš do mora? Mala by si si do príručnej batožiny radšej pribaliť aj nafukovacie rukávy a koleso, bude sa ti to hodiť." zaškriekal tým svojím nechutne škodoradostným hlasom. Keby som mala dlhšie ruky a vedela ich natiahnuť takmer cez celý stôl, dala by som mu jednu facku. Tak krásne by mu sadla! Chystala som sa po ňom aspoň hodiť plátok syra z môjho celozrnného chleba, ale mama sa na mňa prísne pozrela a mne došlo, že by sa jej nechcelo utierať maslo zo steny, tak som to vzdala. Schytá to inokedy. Na to, že je o štyri roky starší, by mal mať viac rozumu.
Jediný problém mojich rodičov je ten, že tam nejdeme nejakým "bezpečnejším" dopravným prostriedkom. To otec naozaj chce, aby sme tam leteli na metlách, alebo čo? Použili prenášadlo? On je totižto kúzelník a nezastáva sa žiadnych muklovských výrobkov - neverí im. Ale Maggie nevie o čárymáryfukovaní ani ň, takže to nepripadá do úvahy. Hold sa bude musieť uspokojiť s pásmi a... Tým nafukovacím kolesom. Ten hlúpák mi naozaj nahnal strach! Asi ešte väčší, ako mojej matke. Mali by ho poslať niekam na severný pól k Santa Clausovi, aby sa už nikdy v živote nevrátil sem. Poobede by sme sa mali s Maggs stretnúť, tak aspoň bratovi nenápadne buchnem do ruky, ktorou si podopiera strapatú hlavu. Vidieť jeho nos v cereáliách mi vylepší náladu a mám to šťastie, že som k mame chrbtom. Aj keď, ten pohľad ma pálil aj zozadu.
"Tak čo, už si pobalená?" bez pozdravu som na ňu vybafla hneď spoza rohu.
"Panebože! Zbláznila si sa? Myslela som, že si nejaký sériový vrah." Ona sa ani neobťažovala odpovedať, len na mňa vypučila oči a jej ústa sa sformovali do tvaru veľkého písmena O, doprevádzané zrýchleným dýchaním.
"Prepáč, dnes som zle vstala a poznačilo sa to na mne. Tak?" hodila som na ňu menší úškrn. Veď je celkom zábavné pozorovať jej zdesenie.
"Vieš, vyskytol sa určitý problém. Musíme s nami zobrať aj moju malú sesternicu, pretože sme nejako pozabudli, že u nás mala byť na prázdniny a nechceme z nej urobiť bezdomovca. Rodičom som zakázala, aby teba vyškrtli a tvoje miesto nahradili ňou, tak prikúpili ešte jednu letenku. Bude s nami však na izbe a neustále sa jej niekto bude musieť venovať. Ani by som ti to nepovedala, kebyže neviem o tom, ako veľmi miluješ deti." ani ma nenechala na to zareagovať počas jej dlhého monológu, pretože by som ju inak nenechala pokračovať. Nadychovala som sa už pri slovách "malá sesternica" a postupne naberala tmavý odtieň červenej. Jej posledné slová zneli ironicky. Na môj vkus však málo, pretože môj postoj k deťom... No, nie je najlepší.
"Nemôžeš mi to urobiť! Deti sú malí banditi, ktorí otravujú, kričia, kopú a slintajú!"
"To isté robí aj tvoj brat, len ešte vo väčšom. Ja letím, vlastne by som tu ani nemala byť. Mama pečie nejaký koláč na cestu. Ako keby nevedela o tom, že v lietadle občerstvenie dostaneme. Vidíme sa na letisku!" Otočila sa na podpätku, prešla pár krokov a prudko zabočila doľava. To je skratka, na ktorú sme prišli spoločne. Ani som nemala šancu jej ponadávať! Čo sa dalo robiť.
Pred odletom mi hlavou blúdilo veľa myšlienok, ktoré so sebou takmer vôbec nesúviseli a spájali sa do jednej. Proste chaos. Keby som ich mala nakresliť, bola by z toho čmáranica. Myslím, že sa to v umení nazýva abstraktná kresba, ale nie som si celkom istá. Na letisko (to je to miesto, kde štartujú a pristávajú lietadlá) ma odviezla len mama. Normálne, autom. Nechceli sme predsa vzbudzovať pozornosť, že nie.
Nadišla tá chvíľa, ktorej sa moje unavené podvedomie bálo. Uvidela som to diablovo dieťa! Na prvý pohľad úplne nevinné, s dvoma blonďavými vrkočmi zviazanými modrými mašľami, v šatách rovnakej farby. Možno mi to nikto neuverí, ale presne takto som si ju predstavovala. Všetko zlo sa podľa mojich výpočtov totižto skrýva pod takouto priam anjelskou schránkou.
"Ahoj, teta. Kto si?" zaťahala mi za spodný lem košele. Tak ono sa to vie aj teleportovať! Celú ma striaslo. Chce ma spacifikovať. Pred zrakom ostatných! Nemala som slov, tak som sa na ňu len mračila a potiahla za košeľu, nech mi ju pustí, to ale nezabralo. Skôr než som jej uťala karatistickým pohybom malú ručičku, prišla Maggie a odsunula ju odo mňa. Vďaka Bohu!
"Toto je tvoja nová kamarátka, s ktorou sa budeme hrať. Je len trochu vyľakaná, vieš, nikdy lietadlom neletela." trpezlivo začala vysvetľovať banditovi.
"Lietadló!" radostne zapišťala, vycerila svoje mliečne zuby na všetkých okolo a aby toho nebolo málo, tleskla. Nadskočila som. Iste vyzerám ako nejaký poľakaný ratlík. Ale čo ma po tom? Celú dovolenku budem musieť mať oči na stopkách a myslieť na to, že ak sa to rozhodne zaútočiť, v sebaobrane to náhodne príde o život. A všetko bude krásne. Môj zlomyseľný pohľad do nikam musím napraviť inteligentnou reakciou, ktorá zmení tému. Tak teda...
"Môžem si do lietadla obliecť plávacie koleso?"


Kníratý Major Monogram s unibrow. Pretože som ró.
 

Wifi má narodeniny! Pätnáste! (IF YOU KNOW WHAT I MEAN >:3)

23. února 2013 v 23:32 | Sáčik |  kecy a fotky k tomu -.-"
Už som zabudla, ako písať články, ale napadlo ma, že toto by mohol byť celkom vhodný darček pre Wifi, keď má tie narodeniny (mimochodom, ani som jej nepopriala. na fakbúku je to moc neoriginálne a na skajp sa mi liezť nechce. a možno tam ani nebude, pretože ona tam často nebýva. vlastne už určite ani na môj blog nelezie a keď jej nepoviem, že som také niečo urobila, tak to nikdy nezistí a tento článok zapadne prachom. čo sa stane aj vtedy, keď si ho prečíta, pretože si ho už nikto neprečíta. a zátvorky by asi nemali byť také dlhé, ževraj to nie je zdravé. som to niekde čítala. a všetko, čo ľudia čítajú je automaticky pravda. verte mi. ja neklamem.)

Možno som si už spomenula, aj keď to určite ukážkový príklad nie je. Takže.. Nejaké blahoželanie by to chcelo, nie? Ale najprv ti dáme kvetinky. (hneď ako si spomeniem, ako sa sem vôbec nahrávajú obrázky..) BLIK! Tak. Tu máš žuže. :3 V snehu. Detail je, že som ich dala niekomu inému, ale to nikto nemusí vedieť a táto informácia mala byť pravdepodobne v zátvorke. Zátvorky veľa ľudí totižto nevidí a neberie ich v potaz!


Sú akože dosť rozkokošené, ale strašne sa mi páčia. A mali aj krajšie farby, ale chápeš, môj mobil nie je dokonalý a bola to fotka fotená dosť narýchlo dúfajúc, že ešte chytám wifi. To akože nie teba, ale tú internetovú wifi. Inak, bolo by dobré mať ťa stále nablízku!!! A ak nerozumieš, tak to je fuk, ja som ťažko pochopiteľný človek. Práve som si spomenula na náš skajpový čajík, KTORÝ KUJVA NIE JE KÁVA! :3 (je to síce ten starý, ale novší som nájsť nevedela a len sa zmenila farba pohára, tak čo, nebuď na mňa zlá! T.T) A kvôli tebe si idem o jedenástej urobiť čaj. Si neuveriteľná! :D Dúfam, že tento článok stihnem dopísať ešte predtým, ako tvoj slávnostný deň skončí. Pretože keby som nestihla, asi by to bol celkom problém.

Dobre, čajík sa mi luhuje. Snažila som sa farbou pohára priblížiť k tej skajpovej, takže je taká krémovo-biela. Nie, nie je priehľadný, ten by bol moc malý. A je na ňom spiaca mačičičičôčka, čo sníva o rybe. :3 Takže je sexy. Hm, ešte tri minúty a bude to dokonané, tak ti aspoň zatiaľ porozprávam nejaké sentimentálne kecy k tým narodeninám, aj keď v realite len podám ruku, pokývem hlavou s vševedúcim úsmevom a odovzdám darček. Ak aspoň nejaký mám, lebo to sa často nestáva a väčšinou niečo chňapem od matky, alias "kto mal aký sviatok" a "komu to mám dať". Ale to nie je tvoj prípad. Takže frázou "Všetko najlepšie k narodeninám, veľa zdravia, šťastia, lásky.." ťa asi zaťažuje väčšina neoriginálnych a trapassssssoidných ľudí, pfff. Ja taká nie som! Ti poprajem ako jedna Poľka, čo mi posielala pohľadnicu "I hope all of your dreams come true! :)" A mám čaj. Takže už nepoprajávam (to asi nie je moc gramaticky správne) nič viac. A asi ani to nebolo niečo, čo by si už nepočula, ale ja proste nemám fantáziu a neviem si vymyslieť nič lepšie, takže ešte aj citujem. Nebi ma popolníkom!

A fotku ti sem nedám, lebo sa mi nechce.
Za toto už ma zbiť môžeš, ale už je moc hodín a ja si len chcem vypiť svoj mňamiky papiky čajíček. Ti ju sem dám neskôr, aj tak je škaredá, pretože mám na stole bordel a nechce sa mi k nemu robiť nejaké úžasné zátišie, či čo. :D Takže ti sem môžem šupnúť nejakú randomnú fotku, nech je tento článok v tej kategórii oprávnene. Vieš, nechcela som ťa hádzať do odpadu, aj keď celý tento článok je odpad, ale ty nie si, takže.. Preto! :D Vidíš, koľko toho pre teba robím? Úplne sa prekonávam. ^^' :D Keďže je zima a zase napadali tie biele hovná (ktoré nevedia, čo so sebou!!! napadajú, zamrznú, naprší, je čľapkanica, roztopí sa, napadne, poprší.. UMRI, nie je jeseň!!!), tak sem dám fotku môjho psa v snehu. Síce nie je veľmi aktuálna, ale je z tejto zimy (hádam december/január?). Fakt bolo veľa snehu. Aj keď vy tam na severe/wherever-sa-vôbec-nachádzaš máte viac, ale my sme mesto pri Bratislave, takže..! :D


A to je koniec tohoto článku. Užívaj si poslednú pol hodinu svojho slávnostného dňa, dúfam že si dostala nejaké nádherné dary a.. Že vôbec máš narodeniny. To by bol riadny trapassss, kebyže nie. ._. Fuckity fuck. Nebudem to naťahovať.
TAK ČÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁJ! (aj keď som si v poslednej dobe obľúbila kávu, pretože máme od Vianoc nový superextrahustý kávovar a robím si tam latté macchiato. :3)

Londýnka Nyanková Sáčikoidná Major Monogramovová Párkofilová Chmochmová a.. Tak. ^^

Neviem vymyslieť názov blogu, nieto ešte článku, retardi. -.-

28. srpna 2012 v 23:47 | Sáčik |  kecy a fotky k tomu -.-"
*tvári sa, že tu tých niekoľko mesiacov bola a vôbec nezabudla, že má blog* Tákže milí čitatelia, menovite Wif. Chcela by som vás veľmi srdcervúco privítať pri dnešno-zajtrajšom článku (no fakt, je 22:55 a môžem sa prihlásiť až o hodinu, tak neviem, ako to stihnem). Ak by som v celom jednom článku mala popísať každý deň prádznin, že aké boli "dokonalé" a "zábavné", "neuveriteľné" a "ohromujúce", bol by fakt oničom. Aj keď on je aj bez toho o veľkom nič, ale aspoň je veľké a nie.. žiadne. o.O Dafuq? Nebude lepší perex? ^^'
 


Keď musíš, tak musíš...

7. června 2012 v 22:01 | Sáčik |  kecy a fotky k tomu -.-"
...a nemyslím na tú vec, na ktorú pomyslí každý prí prečítaní nadpisu.

had.
Viem, že je tá fotka veľká. -.-'
Kecy radšej pod perex. Pre istotu.

Zase nejaký trápny príbeh, tentokrát na ZM :D

3. června 2012 v 11:14 | Sáčik |  "príbehy"
Toto som dokonca nepísala ani pre seba, ale pre kamarátku a ešte som to odflákla, lebo som na to nemala moc času.. Aj tak dostala vynikajúcu, nechápem to, nevermind. :D:D:D Dávam to sem len aby som si tieto blbiny uchovala na zlé časy, alebo sa zasmiala sama.. nad sebou. o.O :D:D Dobřé..

Toto je príbeh ako každý iný, ibaže všetky sa od seba musia nejako líšiť, všakže.
Známa nie veľmi stará čarodejka, bývajúca priamo v Londýne, čo vynikala hlavne svojim zovňajškom, no i tým, že sa zaoberala výrobou a následný predajom zložitejších, alebo aj pomerne jednoduchých lektvarov. Pôsobila staršie, ako naozaj bola. Strapaté, hrdzavé vlasy nosila výlučne zopnuté vo vrkoči, na ústach mala súvislú vrstvu krvavočerveného rúžu. Oblečené nosievala šaty rôznych farieb, no vždy boli veľmi dlhé, takže sa o ne buď potkýnala, alebo nenosila topánky - veď aj tak by jej neboli vidieť a ona sa zdržiavala len vo svojom obchode. Na ľudí sa usmievala jej síce úprimným, no nepekným úsmevom bez niekoľkých zubov.

Príbeh na lietanie~ ^^

17. května 2012 v 14:00 | Sáčik |  "príbehy"
Sooo... Idem sem dať príbeh, čo som musela napísať na lietanie. Preto je taký od veci, samú od seba by ma také niečo vôbec nenapadlo. A dala mi za to výbornú. A nenávidím ju. >.< A je tam 1111 slov. Takže to ani nečítajte. To ja len tak, akože uááu, že som vydala článok, chápete. ^^

V celej pracovni bolo dusno. Pach potu stekajúci po čele jedinej osoby, ktorá sa v nej nachádzala, aj keď bola celkom priestranná, bol celkom výrazne cítiť, spolu aj so závanom sovieho peria, tušu či pergamenu. Nebol čas na otvorenie okna, pretože čiernovlasá osoba, s pár náznakmi šedín bola zaneprázdnená únavným vypisovaním. Okrem toho musela aj tuho rozmýšľať, pretože bola priam viditeľná para nad jej hlavou. Ani červeň nevylučovala, že by bolo všetko v absolútnom poriadku a tak, ako má byť. Žena by mohla mať okolo päťdesiat rokov. Okuliare, ktoré nemala na očiach, ale na hlave si očividne zabudla nasadiť, pretože na každé slovo, čo napíše pár sekúnd žmúri, dokým začne písať ďalej. Nevyzerá byť nejako nadpriemerne vysoká, mohla by mať takých 170 centimetrov. Preto jej spoza vysokého, masívneho tmavého stola vykúkal akurát tak krk a hlava. Usadená bola pohodlne v mäkkom nižšom kresle s poťahom z tmavej kože. Hlasito odfukuje a raz za čas jej priletí cez otvorené dvere nejaká tá sova, spustí jej zrolovaný pergamen na stôl a zase (občas aj so škrekotom) spokojne odletí.

Žijem? Maybe.

15. května 2012 v 14:57 | Sáčik |  odpad
Náhodou, ten nadpis je celkom výstižný. Či názov článku, či čo to je sakra. Tie mi mimochodom nikdy nešli, ak si niekto všimol povšimnúť. Hej, mám na mysli tých duchov, čo mi čumia na blog! Budem paranoidná ako Lon a budem si myslieť, že ma niekto sleduje. Neviem, aký by to malo zmysel, ale je pekné myslieť si, že sa o vás niekto zaujíma. Aj keď je vymyslený, ale nad tým stáči len mávnuť rukou, veď na tom nezáleží, či? ^^

Ani sa nepozastavujem nad tým, že som tu doteraz mala "dizájn" so snežným motívom, čo bol zle nastavený a ja som nemala nervy dopátravať sa k tomu, aby som vyriešila, kde bol problém. Radšej som si ho našla na nejakej stránke a proste nastavila. Problém, bro?! Nedám sem ani článok, akože som ho zmenila, bolo by to mrhanie časom, lebo som ho nikdy nebrala za plnohodnotný, aj keď tu bol teda cez celú moju dobu nečinnosti. A čo sa stalo, že som sa rozhodla napísať článok? Bohvie, proste... Som sa nudila! :D Tak to je! Síce to býva pravidelne každý deň, ale asi inokedy nemám nervy na to vôbec ťukať do tej pošahanej klávesnice a radšej si zahrám na superhrách/pauzičke/google chrome nejakú pošahanú hru, z ktorej mi po čase šibne, nebo sa mi nebude dariť. Potom začnem búchať hlavou do klávesnice, následne si uvedomím aká som debilná, že ma to vôbec napadlo, nečinne sedím, zase si poviem že sa smrteľne nudím a ZNOVA zapnem tú pošahanú hru. Väčšinou rovnakú. Hm. >.< Je to so mnou horšie ako zlé. A nedám vám perex, vy hovädá! :D Teda, zatiaľ, budem písať pokiaľ neuznám za vhodné, že mám dať tú blbú pomyselnú čiaru. Pche. Asi teraz.. o.O Ja som debil.


Jashin O.O

24. ledna 2012 v 17:27 | Sáčik |  odpad
Zdravím, po dosť dlhej dobe, ehm. Q.Q Neviem, prečo som nepísala, asi som jednoducho nemala náladu, a popravde, ani teraz moc nemám lebo sa cítim fakt polomŕtvo. Hn, som chorá. Začalo to v nedeľu, to ma bolelo hrdlo, v pondelok som stratila hlas a začala kýchať, a teraz ma nebolí hrdlo, som zachrípnutá a smrkám každých 5 minút. T.T Júúú, teliatko s troma ušami! *.* *pozerá televízne noviny* Číííže, čo by som vám ešte napísala. Mala by som to tu napchať videami, nech odvediem pozornosť, čo vy na to? ^.- *odchlípne z čaju*

Hn. Chcem ísť zajtra do školy, pretože idem kaderníčke a mám naplánované kino s Domčou. :3 Rodičia hovoria že niéé, nechoď, si ešte chorá. Veď ja viem. Ale chcem ísť do kina, kurňa! >.< Síce ani neviem na aký film, ale veď to sa dohodne, nep? ^^" *asi napíše Domči, že nejde* Fakt sa cítim na riť. =.= Plná postel/stôl/whatever kapesníkov a plná izba baktérií. T.T
Videá? ^^"

SPARTAK! TRNAVA!!! >.<

21. listopadu 2011 v 22:08 | Sáčik |  kecy a fotky k tomu -.-"
V sobotu som bola na futbale. V Trnave. Hral SPARTAK TRNAVA proti MŠK ŽILINA. Bolo tam fakt úžasne, sedeli sme na západnej "tribúne", či čo to je, papali jadzírka (tekvicové jadierka, pre nechápavých =.=') a spočiatku nám ani nebola zima. Škoda, že len spočiatku. >.< Asi som si nemala brať tie conversy, ale keď oni boli červené! A mala som čierne nohavice, tak som to predsa musela zladiť do Spartakovských farieb, no nie? T.T Čiže nohy mi úplne zmrzli, inak mi zima nebola... Úplne fakt že mega úžasné boli boje na južnej tribúne... Debili, dali Žilinčanov aj Spartakovcov na jednu stranu, arght... Ešte aj pri kotli, ako fakt super :DD Aspoň bola sranda. Domča mi povedala, že som sa asi viac pozerala na fanúšikov ako na futbal, ale to vôbec nie je pravda! Ikeď, no, futbal skončil 1:1, ale nad Raškom (brankár Trnavy) sa rozčulovať nebudem, lebo to bolo ako keby si dal vlastný a nemám nervy to tu vysvetlovať. >.> Pre tento článok asi vytvorím novú rubriku O.O *vymýšľa názov* Čo tak kecy a fotky? *teraz prezradila že tu budú aj fotky* No jop, no jop, ale strašne nekvalitné a roztrasené. A bude ich málo, fakt sa mi nechcelo fotiť, nestíhala som ani pozerať... ^^''

Keď už Žilinčania robili bordel, na ktorý u nich nikto nie je zvyknutý (a ževraj jedny z najlepších fanúšikov, haha :D), nabehli tam tí obrnení transportéri xDDDD *myslí tych policajtov čo majú plexisklá a obušky* a prve len stáli pri zábradlí Trnavákov a prizerali sa ako sa niektorí hostia snažia preliezť klietku, v ktorej boli. Keby tam nebola, asi sa to skončí o dosť horšie. Keď ten bordel bol ešte väčší, vliezli im do klietky a zahnali ich úplne do rohu. A to som ešte bola strašne rada že tam nikoho neporanili či nebodaj nezabili s tými zápalnými fľašami, delobuchmi, toaleťákom (ten tam bol dosť bežný xDDDDD ), poprípade úlomkami stoličiek ktoré si tam poletovali akurát odpálené delobuchom.

Nevideli sme s Domčou choreo. Vlastne ho nevidel nikto kto bol na našej strane, lebo vtedy kedy bolo na nás hodili takú spartakovskú plachtu, či čo to bolo a mali sme to celý ten čas na sebe xDD Nevadí, aj to bola sranda :) Všetko tam proste bolo maximálne úžasné, tá atmosféra... *.* Zas by som tam šla.

Keď sme odchádzali, tak ma tak strašne pichalo v nohách!!! Mala som ich strašne primrznuté a všetky nervy mi prestali pracovať a potom jak som sa na ne postavila to strašne bolelo Q.Q Ešte aj pri polčase to isté, keď sme si boli kúpiť čajík ^^


*vážne sa jej to písať nechce*

14. listopadu 2011 v 18:26 | Sáčik |  odpad
A neviem písať nadpisy, ale to je vlastne pas. =.= Segment <3 *až na dvoch sú všetci pekní* Alebo troch, no ^^''
Nie, vážne, nič ma nenapadá, len proste žeriem (už nežeriem xD) bagetu, NIEKTO MI ZOŽRAL MOJE BANÁNY, preto bagetu...

SOMEONE ATE MY BANANAS! >.< *asi to nemá dobre*

Wrrrr! Jediné čo spolu so suchým pečivom môžem jesť, a ešte takáto zrada =.= Už je tam len jeden Q.Q Ale zajtra musím ísť na tú gitaruuu, a teóriu, snáď to Saš stihne, krava blbá, šak kreslí si do zošita z techniky a sveta práce žížalu a čuduje sa že musí zajtra zostať po škole a prepísať to všetko :DD Ešte že som po tej druhej hodine šla preč, leboooo ^^''' Bola som proste doma, preto. xD Ale nevidela som ako nám učitel Zápražný zlomil (pokazil?) tabulu. Ono sa s ňou nedalo hýbať ani hore ani dole, lebo nedržala, ona bola vlastne úplne hore a ak si sa ju snažil dať dolu tak zase vystrelila :DDD A ževraj ju išiel zase posunúť (každý učitel na to zabudne) a že spadla úplne dole :DDDD A nedá sa s ňou hýbať a trčia z nej káble, tak dúfam, že ju ešte zajtra uvidím a neopravia ju :( Milujem našu deravú, roztrhanú, nepohyblivú tabulu :D Odstavec len o tabuli =.=" Som retard. *je egoista, musela niečo napísať aj o sebe*

Som sama doma. Baby, I like it ^^... Mama šla cvičiť, brat tiež, ale zdá sa mi to podozrivé, lebo jeho kamarát Oliver má dnes narodeniny a on chcel odomňa že kde máme tie stužky na darčeky (snáď viete čo myslím) a našiel ich ale viac som sa o neho nestarala. O.O Možno má oslavu, alebo tak, a chce na ňu ísť po cvičení? Bohvie. Oco je dakde na služobke, bwahahaha! Dojem mi kazí len pes, pár chrobákov, myší, a iných nevítaných živočíšnych druhov v našom dome xD *na dvore majú aj hady a žaby, snáď sa dovnútra neprebojujú* Škoda že mater dojde už okolo ôsmej, možno skôr T.T Chcem byť dva dni sama doma, minimálne.

*najradšej by tento článok ukončila, lebo už vážne píše debiliny* Ale je krátky T.T A Wifi sa na mňa bude hnevať :( :D Musím byť pri Kikovi veselšia, hrozné, keď pozdravím bez smajla, on sa hneď navnadí na zlú vlnu Q.Q Eh... A on si ma nevymazaaaaaaaaaaaaal! "Mazem si ludi" a nevymazal si maaa ^^ /Blbá??? Však si vymazal len nejakých dvoch..../ A čo =.=" Ale nie troch! ^^

*počuje auto a otvárenie brány* Ah, to je suseda, zvuk motora spoznám... A, a, a, a... Nechcete mi kúpiť nejaké puzzle? A vybaviť mi prázdniny, aby som ich stihla poskladať a nemusela chodiť do školy? Poslednou dobou ma to vážne unavuje, a odzrkadluje sa to na známkach =.= A rodičia už majú nervy xD Kurva! Už zase škola! Jediná písateľná téma na ktorú môžeš donekonečna nadávať.

Gitara! Mysli na gitaru! >.< Jasne, jasne, teória zajtra, potrebujem notový zošit, ceruzku, gumu (na gumovanie :D) a... To by malo byť všetko O.O Noty potrebujem až na gitaru ktorá sa mi začína 17:20. Čiže znova budem o siedmej doma, no ^^ Ale večerné cestovanie v buse je sranda! :D *minule stáli na zastávke, boli úplne vzadu a tancovali, potom sa pozreli na ujka čo stál na zastávke a začali mu kývať a rehotať sa* On sa usmial! ^^^^^^ Chicht.

Fajn. Koniec. Nemám na to nervy! :D Zase bude na mne Saša ležať, budem si myslieť že som stratila náušnicu, lebo jednu budem mať na uchu a ďalšiu nie a nakoniec zistím, že som celú tú dobu mala len jednu. Srší zo mňa inteligencia -.-"

Báj. Váš debil, ktorého tak neskutočne "milujete".

Kam dál