Květen 2012

Príbeh na lietanie~ ^^

17. května 2012 v 14:00 | Sáčik |  "príbehy"
Sooo... Idem sem dať príbeh, čo som musela napísať na lietanie. Preto je taký od veci, samú od seba by ma také niečo vôbec nenapadlo. A dala mi za to výbornú. A nenávidím ju. >.< A je tam 1111 slov. Takže to ani nečítajte. To ja len tak, akože uááu, že som vydala článok, chápete. ^^

V celej pracovni bolo dusno. Pach potu stekajúci po čele jedinej osoby, ktorá sa v nej nachádzala, aj keď bola celkom priestranná, bol celkom výrazne cítiť, spolu aj so závanom sovieho peria, tušu či pergamenu. Nebol čas na otvorenie okna, pretože čiernovlasá osoba, s pár náznakmi šedín bola zaneprázdnená únavným vypisovaním. Okrem toho musela aj tuho rozmýšľať, pretože bola priam viditeľná para nad jej hlavou. Ani červeň nevylučovala, že by bolo všetko v absolútnom poriadku a tak, ako má byť. Žena by mohla mať okolo päťdesiat rokov. Okuliare, ktoré nemala na očiach, ale na hlave si očividne zabudla nasadiť, pretože na každé slovo, čo napíše pár sekúnd žmúri, dokým začne písať ďalej. Nevyzerá byť nejako nadpriemerne vysoká, mohla by mať takých 170 centimetrov. Preto jej spoza vysokého, masívneho tmavého stola vykúkal akurát tak krk a hlava. Usadená bola pohodlne v mäkkom nižšom kresle s poťahom z tmavej kože. Hlasito odfukuje a raz za čas jej priletí cez otvorené dvere nejaká tá sova, spustí jej zrolovaný pergamen na stôl a zase (občas aj so škrekotom) spokojne odletí.

Žijem? Maybe.

15. května 2012 v 14:57 | Sáčik |  odpad
Náhodou, ten nadpis je celkom výstižný. Či názov článku, či čo to je sakra. Tie mi mimochodom nikdy nešli, ak si niekto všimol povšimnúť. Hej, mám na mysli tých duchov, čo mi čumia na blog! Budem paranoidná ako Lon a budem si myslieť, že ma niekto sleduje. Neviem, aký by to malo zmysel, ale je pekné myslieť si, že sa o vás niekto zaujíma. Aj keď je vymyslený, ale nad tým stáči len mávnuť rukou, veď na tom nezáleží, či? ^^

Ani sa nepozastavujem nad tým, že som tu doteraz mala "dizájn" so snežným motívom, čo bol zle nastavený a ja som nemala nervy dopátravať sa k tomu, aby som vyriešila, kde bol problém. Radšej som si ho našla na nejakej stránke a proste nastavila. Problém, bro?! Nedám sem ani článok, akože som ho zmenila, bolo by to mrhanie časom, lebo som ho nikdy nebrala za plnohodnotný, aj keď tu bol teda cez celú moju dobu nečinnosti. A čo sa stalo, že som sa rozhodla napísať článok? Bohvie, proste... Som sa nudila! :D Tak to je! Síce to býva pravidelne každý deň, ale asi inokedy nemám nervy na to vôbec ťukať do tej pošahanej klávesnice a radšej si zahrám na superhrách/pauzičke/google chrome nejakú pošahanú hru, z ktorej mi po čase šibne, nebo sa mi nebude dariť. Potom začnem búchať hlavou do klávesnice, následne si uvedomím aká som debilná, že ma to vôbec napadlo, nečinne sedím, zase si poviem že sa smrteľne nudím a ZNOVA zapnem tú pošahanú hru. Väčšinou rovnakú. Hm. >.< Je to so mnou horšie ako zlé. A nedám vám perex, vy hovädá! :D Teda, zatiaľ, budem písať pokiaľ neuznám za vhodné, že mám dať tú blbú pomyselnú čiaru. Pche. Asi teraz.. o.O Ja som debil.