Zase nejaký trápny príbeh, tentokrát na ZM :D

3. června 2012 v 11:14 | Sáčik |  "príbehy"
Toto som dokonca nepísala ani pre seba, ale pre kamarátku a ešte som to odflákla, lebo som na to nemala moc času.. Aj tak dostala vynikajúcu, nechápem to, nevermind. :D:D:D Dávam to sem len aby som si tieto blbiny uchovala na zlé časy, alebo sa zasmiala sama.. nad sebou. o.O :D:D Dobřé..

Toto je príbeh ako každý iný, ibaže všetky sa od seba musia nejako líšiť, všakže.
Známa nie veľmi stará čarodejka, bývajúca priamo v Londýne, čo vynikala hlavne svojim zovňajškom, no i tým, že sa zaoberala výrobou a následný predajom zložitejších, alebo aj pomerne jednoduchých lektvarov. Pôsobila staršie, ako naozaj bola. Strapaté, hrdzavé vlasy nosila výlučne zopnuté vo vrkoči, na ústach mala súvislú vrstvu krvavočerveného rúžu. Oblečené nosievala šaty rôznych farieb, no vždy boli veľmi dlhé, takže sa o ne buď potkýnala, alebo nenosila topánky - veď aj tak by jej neboli vidieť a ona sa zdržiavala len vo svojom obchode. Na ľudí sa usmievala jej síce úprimným, no nepekným úsmevom bez niekoľkých zubov.



Ak k nej niekto prišiel s prosbou, že na škole lektvary flákal, alebo sa mu proste nedokáže poriadne vydariť, ponúkla mu nie vysokú cenu a dala mu termín, kedy si ho má vyzdvihnúť. Platili vopred. I keď zákazníkov nebolo veľa, zvykli platiť celkom slušné čiastky peňazí. Už len preto, že ich toľko vydesila a báli sa zaplatiť menej, aby im do lektvaru schválne nepridala niečo, čo tam nepatrí. Určite by ich takáto myšlienka nenapadla len tak. Boli také klebety, že to už pár kúzelníkom, čo nespolupracovali urobila a neskončilo to najlepšie - väčšinou u Munga.
Raz k nej prišlo mladé dievča. Mohlo mať takých sedemnásť rokov, možno aj menej. Na celej tvári malo malé škrabance, aj pár modrín. Žena obchodníčka sa pri pohľade na ňu zhrozila, ale to len na chvíľku, musela predsa vyzerať prívetivo, či nie? Táto mladá zákazníčka ju poprosila, či by pre ňu nemohla urobiť jeden zo základných lektvarov - samozrejme na liečbu kožných potiaží. Žena chápavo prikývla a povedala jej, nech sa usadí do starého húpacieho kresla, čo mala v obchodíku a počká, lebo jej ho vie pripraviť rýchlo, nech sa nemusí preháňať sem a tam. Zašla za svoj záves z korálok a začala kuchtiť.
Všetky potrebné prísady mala bezpečne uložené vo sklených nádobkách. Napred podusila dva obrovské slimáky, aby ich mohla použiť neskôr. Do vody v menšom cínovom kotlíku hodila presne odvážených 200 gramov sušenenej žihľavy, ktoré nechala variť dovtedy, dokým z nich nebola kašovitá zmes. Podrtila za normálnu hrsť (keďže ona mala malé rúčky) hadích zubov. Tie slimáky, čo nechala dusiť hodila k žihľave, rovnako, ako podrtené zuby hada. Pri celom dodávaní prísad si komicky poskakovala, akoby to pre ňu bola zábava. Na chvíľku od kotlíka odišla, mohlo by to byť takých 5-6 minút, a keď sa navrátila, farba zmesky bola žltozelená. Očividne to tak malo byť, lebo pozdvihla kútiky a pokračovala.
Nádobka s dikobrazími ostňami, ktorá bola celkom vysoko v poličke, nie a nie spadnúť, keď s policou žena triasla. Nemusela ani vytiahnuť svoju paličku, len máchla rukou, vyslovila krátku formulku a hľa - už mala ostne pevne v ruke. Kotlík bez rozmýšľania odstavila z ohňa. Hodila tam ostne a nechala vychladnúť na izbovú teplotu. Po vychladnutí lektvar dostal krásnu, tmavozelenú farbu.
Žena preliala naberačkou lektvar do malej nádobky a vyšla zo svojej prípravovne lektvarov. Podala fľaštičku doráňanej dievčine, ktorá sa jej spýtala, či by lektvar nemohla použiť hneď. Žena len prikývla a sledovala, čo sa bude diať ďalej. Dievča nezaváhalo, potrelo si všetky rany na tvári, pár na nohách, rukách, či krku. Výsledok zatiaľ nebol veľmi badateľný, keďže tieto závady majú vymiznúť až po pravidelnom ošetrovaní po dobu niekoľkých dní, podľa rozsahu problému. Dievčina sa usmiala, našmátrala vo vačku pár drobných a položila ich žene na stôl. Predtým, než si ich zobrala, riekla: ,,Ako sa vám to všetko stalo, mladá slečna?"
Dievča sa na ňu pozrelo tak veľmi podozrivo, akoby ju chcela odohnať späť do svojej skrýše, ale odpovedalo: ,,Len som spadla do pichľavého kríku, keď som naháňala sovu, čo mi uletela. Malá nehoda." Obe sa zasmiali, dievča odišlo a už nikdy sa nevideli. Deň, ako každý iný - aspoň pre predavačku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama